Som to stále ešte ja ?

29. ledna 2012 v 22:04 | Ell.
Každý máme v hlave plno nevyslovených otázok . Plno nevyslovených odpovedí . Plno nevyjadrených citov .
Byť otvoreným je niekedy ťažšie ako klamať . A práve preto častejšie a častejšie klameme sebe.
Veríme vlastním slovám ,ktoré nie su pravdou .
Blúdime medzi realitou a fantáziou.
A sami si vyberáme nesprávnu cestu na , ktorú by sme sa inak nevybrali .
Za svoje názory sa hanbíme a bojíme sa reakcií a preto náš najčastejší podpis je ANONYM .
Uvedomujeme si ,že pocity úzkosti , samoti, nešťastie nepatria len nám .
Nemala by som sa skrývať za množné číslo . Mala by som hrať sama za seba . Nedá sa . Som príliš slabá .
Stratila som aj to čo som mala a padla som tam kde som si myslela , že sa už neocitnem .
Všetko odznova a s dvojnásobnou záťažou na chrbte .
Je to o mne . Hysterické záchvaty revu ma vykreslili , prehrala som boj sama so sebou .
Trvala som na slove NIKDY .A to sa zo sekundy zmenilo na TERAZ .
Nechcem počuť , že to bude dobre lebo to viem . Nechcem počuť , že som slabá lebo si to nechcem priznať .
Často si protirečím ale je to vo mne . Nechcem počuť nikoho , chcem vidieť makať samú seba na správnych veciach . Veciach , ktoré pomáhaju nie len mne ale aj okoliu .
Hanbím sa za seba , za svoj život , za svoje ja . Preto sa priblblo usmievam aj keď slzy by povedali väčšiu pravdu . Klamem aj keď klamať nechcem .
Každý si myslí , že vie o mne všetko .
Impulzivná , vytrvalá , šťastná ,rozmaznaná , a trochu zasnívaná .
Taká som bola v ich očich pokiaľ som sa psychicky nezrútila a neukázala kto som .
Dovtedy mi bolo vyčítané , že nič neberiem vážne , že som flegmatik a na život sa pozerám cez ružové okuliare .
Teraz som pesimista a citovo labilná hysterka .
Nechcem byť ani jedno .


CESTA .....
 

Kam dál

Reklama